Prostredie

Pieninský národný park

Dominantnou riekou celého územia je rieka Dunajec, ktorá si pomedzi skalné steny vymodelovala malebný kaňon a tvorí zároveň severnú hranicu národného parku. Je to rieka tečúca v Poľsku a na Slovensku. Je to pravostranný prítok Wisly.

Preteká popri obci Červený Kláštor, sprava priberá Lipník a veľkým meandrom sa zarezáva do vápencového masívu bradlového masívu Troch korún, symbolu Pienín, pričom utvára výraznú tiesňavu Prielom Dunajca.

Vzápätí sa prudko stáča na sever. Tečie popod vrch Holica (828,1 m n. m.)kde je pod bralami Siedmich mníchov najprudší tok Dunajca a priberá sprava Lesnický potok a opúšťa územie Slovenska na sever k poľskej obci Krościenko nad Dunajcem.

Od roku 1920 tvorí hraničnú čiaru slovensko-poľských hraníc od Lysej nad Dunajcom po Lesnický potok v dĺžke 17 km. Okrem Dunajca je územie pretkané sieťou malých i väčších potokov a riečok, z ktorých najvýznamnejšie v národnom parku sú: Lipník a Lesnický potok a v ochrannom pásme: Rieka, Šoltýsa, Lesniansky, Osturniansky a Frankovský potok.

Na území tohto národného parku sa nachádza množstvo prírodných klenotov. Napríklad Prielom Dunajca, Prielom lesníckeho potoka a Haligovské skaly, ktoré sú národné prírodné rezervácie nasleduje prírodná pamiatka jaskyňa Aksamitka, národná rezervácia Kamienska tisina a napokon chránený areál Pieninské lipy.

Pieninská cesta

Prielomom rieky Dunajec k poľskému susedovi – nenáročná cyklotúra prekrásnou scenériou prielomu rieky Dunajec sa začína pri národnej kultúrnej pamiatke múzeu Červený Kláštor je ako stvorená pre rodiny s deťmi.

Prvou atrakciou po trase je Jánošíkov skok, kde si môžete na skalách oddýchnuť a pozorovať plte na Dunajci šikovne vedené goralskými junákmi. Cesta prielomom sa šesťkrát zatočí, pričom sleduje tvar meandrov zakliesnených medzi strmé skalnaté svahy.

V oblúku tretieho meandra môžete obdivovať legendami ovenčené skalné veže Sedem mníchov vysoké takmer 70 m. Onedlho dorazíte k lokalite Poľana a poslednému meandru Dunajca pred vyústením Lesnického potoka. Dominuje mu vysoké štíhle bralo Sokolica (747 m) na poľskej strane.

Pri Lesnickom potoku sa pokračuje doľava po asfaltovej ceste a neskôr po ceste zo zámkovej dlažby sa vstupuje do poľských klimatických kúpeľov Szczawnica, kde je možnosť kultúrneho i športového vyžitia.